Ekonomické údaje

 

Ľahko na to zabúdame, ale nie je to tak dávno, čo liečebné postupy, ktoré dnes považujeme za samozrejmé, neboli vôbec objavené. Na niektoré ochorenia neexistovali žiadne lieky a tie, ktoré existovali, neboli veľmi účinné, alebo mali silné vedľajšie účinky. Práve kontrast medzi liečebnými postupmi používanými len v nedávnej minulosti a dnes poukazuje na to, aký kus cesty sme prešli a aký význam majú neustále inovácie.

KEDYSI
DNES
Ak by Vám bola v roku 1999 diagnostikovaná chronická myeloidná leukémia, dnes by ste už s najväčšou pravdepodobnosťou nežili. Len traja z piatich pacientov žili ešte ďalších päť rokov. V tom čase ste mali dve nie veľmi lákavé možnosti liečby: vysokorizikovú transplantáciu kostnej drene alebo každodenné interferónové injekcie, ktorých vedľajšie účinky sa prirovnávajú k „ťažkej chrípke, ktorou človek trpí po zvyšok života.“


Dnes môžete užívať každý deň tabletku, pri ktorej existuje vysoká šanca, že Vaše ochorenie zmierni a znormalizuje Váš krvný obraz s minimálnymi, prípadne žiadnymi vedľajšími účinkami. Nový liek útočí na chronickú myeloidnú leukémiu na molekulárnej úrovni, takže pôsobí len na enzým zodpovedný za ochorenie. Obrovská účinnosť a presnosť takéhoto prístupu je veľkým prísľubom do budúcnosti.

Ak by Vám bol v roku 1990 diagnostikovaný AIDS, mali by ste pred sebou už len 26 mesiacov života. Medzi tým by ste sa pravdepodobne nakazili množstvom ďalších vedľajších infekcií, kvôli ktorým by boli Vaše zostávajúce dni nepríjemné a bolestivé. Jediná liečba, ktorá bola dostupná, musela byť užívaná každé štyri hodiny v priebehu celého dňa, pričom mala silné vedľajšie účinky.


Vďaka schváleniu inhibítorov proteázy v roku 1995, ako aj vďaka ďalšiemu pokroku vo vývoji nových liekov a kombinovaných terapií v nasledujúcom desaťročí, poklesla úmrtnosť na AIDS o 70 %. Ak by Vám bolo toto ochorenie diagnostikované dnes, mohli by ste vďaka celému radu liečebných možností (vrátane rôznych kombinácií liekov) zostať bez symptómov aj počas ďalších rokov.

Ak sa u Vás alebo u niekoho z Vašich blízkych začali prejavovať symptómy Alzheimerovej choroby v období pred rokom 1994, nemali ste k dispozícii žiadne lieky. Mohli ste len dúfať, že nástup demencie bude pomalý, že si čo najdlhšie zachováte pamäť a nezávislosť a že niekto príde s účinnou liečbou.


Sú dostupné tri rôzne skupiny liekov, ktoré pomáhajú liečiť symptómy Alzheimerovej choroby a dokonca spomaliť jej napredovanie. Ak by Vám toto ochorenie diagnostikovali dnes, mohli by ste sa aktívne podieľať na jeho liečbe a súčasne si zachovať duševnú kondíciu a nezávislosť dlhšie ako kedykoľvek v minulosti. Sú potrebné ešte ďalšie inovácie, avšak rýchly pokrok v uplynulých dvoch desaťročiach skutočne zmenil životy mnohým rodinám na celom svete.
Hoci bol v 70. rokoch vysoký cholesterol považovaný za kľúčový rizikový faktor srdcovo-cievnych ochorení, neexistovali žiadne účinné spôsoby, ako ho znížiť. Najlepším dostupným liekom bol hrudkovitý prášok nazývaný cholestyramín. Pacienti si ho síce miešali s džúsom, avšak aj napriek tomu chutil ako piesok. Jeden pacient prirovnal jeho užívanie k pitiu piesku z pláže Miami Beach. Bolo také nepríjemné, že ho predpisovali len v najťažších prípadoch.

Milióny ľudí dnes majú svoj cholesterol pod kontrolou a znižujú tak riziko, že budú trpieť ochorením srdca, a to užívaním jedinej malej tabletky jedenkrát denne. Nová kategória liekov – statínov, ktorá bola uvedená v roku 1987, ponúka bezpečný a efektívny spôsob znižovania hladiny cholesterolu. Jeden z vysokých predstaviteľov Amerického národného inštitútu zdravia (NIH), Dr. Claude Lenfant, dokonca povedal, že ak by všetci pacienti užívali statíny podľa pokynov, srdcové ochorenia by už viac neboli „zabijakom č. 1“.
V období rokov 1950 až 1980 predstavovali antipsychotické lieky dostupné na liečbu tohto zničujúceho duševného ochorenia dvojsečnú zbraň. Na jednej strane síce pomáhali kontrolovať také symptómy ako halucinácie a paranoidné myšlienky, no na strane druhej mali aj nepríjemné vedľajšie účinky, ako tuhnutie svalov, triaška a abnormálne pohyby, ktoré sa časom zhoršovali.

Vďaka novým liekom uvedeným v 90. rokoch dokážu dnes ľudia žijúci so schizofréniou zvládať svoj stav účinnejšie ako kedykoľvek predtým a s menším množstvom vedľajších účinkov. Tieto lieky - nazývané tiež „atypické antipsychotiká“, aby bolo možné odlíšiť ich od skorších „typických“ liekov - pomáhajú aj ľuďom, ktorí predtým nereagovali na liečbu, čo im umožňuje opustiť inštitucionálnu starostlivosť, vrátiť sa do práce a viesť normálny život.
Pred tridsiatimi piatimi rokmi predstavovala liečba vredu bolestivú operáciu, s ktorou sa spájalo riziko vzniku život ohrozujúcej infekcie ako aj vzniku ďalších vredov v budúcnosti. V úsilí zneškodniť podozrivých páchateľov – stresujúci životný štýl a pikantné jedlo - odporúčali lekári často okrem operácie týždne pokoja na lôžku, mierne tukovú diétu vrátane prevareného mlieka a zvýšenú spotrebu tabaku. Žiadne z týchto opatrení však pacientom s vredmi výrazne nepomohlo.

Koncom 70. rokov boli vyvinuté nové lieky na hojenie žalúdočnej sliznice a dvanástnika, čo po prvýkrát umožnilo liečiť vredy efektívne bez operácie. Vďaka objavu (z roku 1982), že baktéria Helicobacter pylori spôsobuje väčšinu vredov, dokážu dnes lekári liečiť vredy rýchlo a trvalo, a to zameraním sa na skutočnú podstatu problému - baktérie.
V 50. a začiatkom 60. rokov boli pacienti, ktorí potrebovali transplantáciu orgánov, v nezávideniahodnej situácii. Transplantácie boli chirurgicky možné, avšak imunitná reakcia organizmu rýchlo odvrhla orgány od cudzích darcov. Ľudia alebo zomierali, alebo žili neplnohodnotný život.

Vďaka liekom zabraňujúcim neprijatiu transplantovaných orgánov (vyvinutým v rokoch 1960 až 1980) bol desaťtisícom pacientov transplantovaný celý rad orgánov. Tí teraz môžu žiť dlhšie, znovu nadobudnúť svoje zdravie a zachovať si nezávislosť.
Predchádzajúce generácie detí vyrastajúce s týmto vysiľujúcim autoimúnnym ochorením, ktoré spôsobuje ťažký zápal kĺbov, nemali inú možnosť, ako denne užívať veľké dávky steroidov na zvládanie opuchov alebo desiatky aspirínov na zmiernenie bolesti. Nič z toho často nezabralo, výsledkom čoho bolo detstvo strávené v nemocniciach, na invalidnom vozíku, v sadre a bolesti.

Dieťa, ktoré vyrastá s reumatoidnou artritídou dnes, ako aj množstvo dospelých žijúcich s touto chorobou, môže v súčasnosti ťažiť z nových biotechnologických proteínov a protilátok, ktoré pomáhajú kontrolovať zápalovú reakciu organizmu. V kombinácii s ďalšími účinnejšími liečebnými postupmi (vrátane nových druhov liekov na zmierňovanie bolesti) dokážu tieto nové terapeutické prostriedky rýchlo a dramaticky redukovať symptómy a tak pomáhať dnešnej generácii pacientov plne si užívať aktívne, zdravé a normálne detstvo.
Začiatky 50. rokov boli poznamenané strachom. Bazény, letné tábory a ihriská zívali prázdnotou, keďže deti nesmeli z domu, aby sa vyhli mrzačiacej a niekedy aj smrteľnej chorobe: detskej obrne. Každý poznal niekoho s detskou obrnou. Len počas jedného leta bolo diagnostikovaných 60 000 prípadov, nikto však nepoznal spôsob, ako tejto chorobe predchádzať. Tí najnešťastnejší kompletne ochrnuli a strávili zvyšok života v takzvaných železných pľúcach.

Detská obrna sa rýchlo stáva vzdialenou spomienkou - niečím, čo mnohí z nás poznajú len z účebníc dejepisu alebo z rozprávania starých rodičov. Do piatich rokov od zavedenia teraz už historickej vakcíny Salk v roku 1954, prestala byť detská obrna postrachom pre ľudí. Svedčí to o obrovských úspechoch inovácií vo farmaceutickom priemysle a ďalekosiahlom vplyve, ktorý tieto inovácie mali na životy ľudí.

Zdroj: www.innovation.org