Spotreba a dostupnosť liekov na Slovensku z pohľadu Iniciatívy G-10 Európskej komisie o potrebe udržať v Európe stimulujúci ekonomický priestor pre inovácie

Spotreba liekov na Slovensku vďaka reformným opatreniam v oblasti liekovej politiky počas minulého a tohto roku má stále klesajúcu tendenciu. V roku 2003 bol nárast výdavkov za lieky približne polovičný oproti roku 2002 (3,6 vs. 5.6%) a spotreba v kusoch poklesla o 2 %.

Za mesiac január až máj 2004 sa spotrebovalo na lieky o 13,7% menej peňazí ako v predchádzajúcom roku a to aj napriek zavedeniu zvýšenej DPH za lieky (postupne z 10 na 14 až 19%). Kusová spotreba takisto klesá, za prvých 5 mesiacov v tomto roku sa spotrebovalo o 16,3% menej ako v porovnateľnom období v roku 2003.

Je to nielen výsledok zavedenia rôznych poplatkov za návštevu lekára a realizáciu receptu v lekárni, ktoré spôsobili pokles spotreby v kusoch ale aj systematického tlaku MZ SR na výrobcov liekov v oblasti ich cien.

Výrobcovia liekov (a to nielen originálnych, ale aj generických) sa museli prispôsobiť ekonomickému tlaku a znížením cien výrazne prispeli k realizácii úspor deklarovaných MZ SR. Cenová hladina liekov na Slovensku je podobná ako v Českej republike, kde sú podľa údajov MAFS (Medzinárodná asociácia farmaceutických výrobcov) ceny liekov na úrovni asi 70% európskeho priemeru.

MZ SR v tlačovej správe vydanej dňa 8.júla deklaruje, že :

”Ministerstvo zdravotníctva bude pokračovať v propagovaní filozofie kategorizácie liekov, ktorá u drahých a chronických ochorení vždy ponúka liečbu s minimálnym doplatkom pacienta.”

”MZ SR bude naďalej pri kategorizácii liekov presadzovať prístupy, aby lieky na závažné a chronické ochorenia boli finančne dostupné aj pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva.”

Farmaceutický priemysel orientovaný na výskum a vývoj víta tento verejný záväzok MZ SR, avšak vzhľadom na členstvo Slovenska v Európskej únii a teda aj jeho účasti na spoločnom trhu únie, považuje potrebné upozorniť na niektoré aspekty a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú a môžu mať vplyv na dostupnosť liekov pre obyvateľov Slovenska.

V rámci spoločného Európskeho trhu je možný voľný obeh tovaru a táto zásada sa týka aj liekov. Nie je teda dlhodobo udržateľné, aby medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ boli príliš veľké cenové rozdiely, pretože tovar by prúdil z týchto oblastí tam, kde sú ceny vyššie a tieto lieky by sa mohli stať nedostupnými. Toto sa týka oboch typov liekov – generických aj originálnych. Avšak treba povedať, že hlavne nové moderné liečivá sú zvýšene citlivé na možnosť re-exportu, pretože ich ceny sú obvykle vzhľadom na vysoké investície do výskumu a vývoja vyššie (a teda sú aj zaujímavejšou komoditou pre tento typ obchodu).

Preto je potrebné, aby cenová politika v jednotlivých členských štátoch únie bola dostatočne flexibilná a umožňovala výrobcom uplatňovať porovnateľné ceny. Iniciatíva G-10 sa podrobne zaoberá mechanizmami, tým ako sa to dá docieliť a farmaceutický priemysel by uvítal v tejto oblasti intenzívnejší dialóg s regulačnými orgánmi (MZ SR). Nedochádzalo by tak paradoxne k zbytočným stratám cenných finančných zdrojov a súčasne by výrobcovia a regulátori zohľadniť a reagovať aj na ekonomické možnosti členského štátu.

Keďže oblasť stanovovania úhrad (tzv. kategorizácia liekov) je úzko napojená na cenotvorbu liekov, stáva sa otázka cien a následne stanovovania úhrad zo zdravotného poistenia kľúčom k zabezpečeniu dostupnosti liekov pre pacientov. A to nielen liekov základných ( toho jediného bez doplatku), ale aj tých novších, modernejších. Zdroje ušetrené generickou substitúciou, ale aj napríklad za odvedenú DPH by bolo vhodné do systému vrátiť a umožniť tak sociálne únosné doplatky aj na lieky novšie alebo komfortnejšie pre širšie vrstvy obyvateľstva a nielen pre tých ekonomicky silnejších, ako to vyplýva z reprezentatívneho prieskumu AOPP (Asociácia na ochranu práv pacientov) – Ekonomická dostupnosť liekov pre občanov SR. Zo súboru 1093 osôb v tomto prieskume 43,5% opýtaných považuje súčasné doplatky za lieky za problematickú položku a ďalších 15, 6% za neúnosnú.

Znepokojujúce je však aj to, že hoci výdavky za lieky tvoria len 1/3 nákladov občanov v súvislosti so zabezpečovaním potrebnej starostlivosti o svoje zdravie, až 25% opýtaných rieši situáciu s vysokým doplatkom nevhodným spôsobom, ktorý môže ohroziť ich zdravie a ďalší vývoj ochorenia. Na otázku, ako riešia situáciu, keď je pre nich doplatok za predpísané lieky príliš vysoký odpovedalo 10,5% respondentov, že si liek nevyberie a nebude ho užívať a 15, 5% respondentov si zníži dávky bez konzultácie s lekárom.

K tomu treba vziať do úvahy, že spotreba liekov na Slovensku nie je nijako neprimerane vysoká. Priemerná spotreba liekov na 1 obyvateľa v roku 2003 bola na Slovensku 91 USD, pričom priemer krajín V-4 je 104 USD, priemer EÚ 269 USD a priemerná spotreba na osobu v USA až 726 USD (údaje sa týkajú všetkých spotrebovaných liekov vo výrobných cenách).

Podľa údajov zdravotných poisťovní bol podiel priamych platieb občanov (doplatkov) na predpísané lieky v roku 2003 12 % a počas prvého štvrťroka 2004 sa zvýšil na 15,6%. To je síce ešte pod priemerom EÚ (cca.17- 20%), ale kúpna sila občanov Slovenska je polovičná ako je priemer v EÚ (Parita kúpnej sily PPP=48%, Eurostat, 2001).

V reprezentatívnom prieskume štatistického úradu Slovenska (Spotrebiteľský barometer II, apríl 2004) 55% slovenských domácností hodnotí vývoj svojej finančnej situácie počas uplynulých 12 mesiacov ako “vcelku horší” a 55% v nasledujúcich 12 mesiacov očakáva že sa “vcelku zhorší”, pričom už teraz 27% domácností žije na dlh alebo z úspor a 39% „od výplaty k výplate”.

Z uvedeného vyplýva, že možnosti ďalších úspor v oblasti liekov sú už na hranici možností výrobcov znižovať ceny, ako aj občanov doplácať si a ďalšie razantné znižovanie cien a úhrad by mohlo viesť k nedostupnosti nielen tých liekov, ktoré už na Slovensku máme ale aj tých najnovších, ktoré posúvajú pokrok a možnosti medicíny dopredu.

Doplňujúce grafy a tabuľky.

Tabuľka 1.

Tabuľka 2

Graf 1 : Nové lieky objavené v rokoch 1988-2002

Graf 2 : Paralelné importy liekov v rokoch 2001 a 2002 v EÚ.

Hodnota realizovaných obchodov v roku 2002 bola odhadnutá na 4 500 miliónov EUR, čo znamená čistú stratu asi 2,000 miliónov EUR pre farmaceutické spoločnosti ( vo výrobných cenách ). Najnovšie odhady hovoria až o 16% celkového obratu európskeho trhu s liekmi.

Tieto straty však neznamenajú žiaden prínos pre obyvateľov krajiny, kde sa lacnejšie lieky dovážajú, ale sú len motiváciou a ziskom pre distribučné spoločnosti, ktoré s nimi obchodujú.

Pre krajiny odkiaľ sa lacné lieky vyvezú, to môže spôsobiť nedostatok alebo úplný výpadok týchto liekov z trhu a pre farmaceutické spoločnosti zbytočné straty zdrojov, ktoré by mohli byť použité na výskum a vývoj nových liekov.

V kontexte spoločného európske trhu a voľného toku tovarov, ktorý je jeho podstatou je teda veľmi dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi možnosťami členských krajín financovať na zdravotnú starostlivosť a teda aj lieky a medzi potrebou udržať stimulujúce ekonomické prostredie pre inovácie a to nie len v rámci každej konkrétnej členskej krajiny, ale aj spoločného európskeho priestoru.

Graf 3 : Náklady na výskum a vývoj nového lieku

Zdroj: DiMasi et al., J. Health Econ 1991 10:107-42, and Tufts Cent. for the Study of Drug Developm., 2003

Priemerná cena za ”DDD” - dennú definovanú dávku (zdroj: IMS/SAFS)